CCPS arrow Encyklopedie světa MR arrow Články o MR arrow Časopis - veřejné články arrow Zimovanie Mucholapky podivnej v chladničke
Zimovanie Mucholapky podivnej v chladničke PDF Tisk E-mail
Napsal Radek Kastner   
[06.01.2011]

Karol Gazdík

DOKUMENTÁCIA

Cez zimu na prelome rokov 2009 a 2010 som sa podujal vyskúšať to legendárne zimovanie v chladničke, ktorým ma inšpiroval český kolega Miloš Šula u ktorého som sa aj bližšie informoval o tomto spôsobe zimovania. Samozrejme existujú aj iné formy ako zimovať Mucholapky, ale tento spôsob mi príde ako najlepšia voľba pre tých, ktorí bývajú v paneláku.

Zimovanie si môžte zvoliť rôzne. Klasický spôsob zimovania je chladný parapet. Táto forma je asi každému známa, žiaľ u mňa fungovať nemôže lebo sa v miestnosti veľmi kúri. Mal by to byť slnečný parapet, rastlina potrebuje svetlo z dôvodu určitého stupňa fotosyntézy. Dá sa zimovať aj vonku, ale v našich klimatických pásmach je to nemožné. Príliš nízke teploty môžu rastlinu poškodiť, alebo zahubiť. Nehovorím však o zimovaní v záhradnom rašelinisku čo je už iná kategória. Niektorí dokonca nezimujú vôbec. Ale treba brať do úvahy, že zimovanie patrí do životného cyklu rastliny, kedy rastlina odpočíva a naberá síl. Takéto "teplé zimovanie" jej nemusí prospieť. Často potom stagnuje v raste. Vitálnejšie Mucholapky takýto spôsob rozchodia, ale každoročné opakovanie tohto spôsobu ich tak či tak stále viac oslabuje. Zo všetkého najhoršia je častá voľba zimovania niekde v tmavej pivnici. Pokiaľ rastlina neupadne do hlbokej dormancie ako v chladničke, bude sa pokúšať robiť fotosyntézu a v tme sa to pochopiteľne nedá. Výsledkom je "exitus".

O čo je teda zimovanie v chladničke lepšie od iných spôsobov?
V prvom rade treba uviesť, že sa jedná o formu hlbokej dormancie, kedy rastlina nepotrebuje svetlo k fotosyntetickej asimilácie. Je to obdobie vegetačného pokoja, v prírode je toto obdobie agroklimaticky ohraničené priemernou dennou teplotou vzduchu nižšou ako biologické teplotné minimum. Teda dochádza tu k útlmu biochemických a fyziologických procesov v rastlinných orgánoch, zastavuje sa ich rast a vývoj.

A teraz prax.
Túto formu zimovania som sa rozhodol uskutočniť už v lete. Treba si vždy predom uvážiť čo idete robiť a prečítať nejakú literatúru.
Mucholapky som celé leto pestoval vonku a tak som ich nechal do polovice Novembra, kedy už začali prvé mrazy. Rastliny takto samé pomaly zatiahli a pripravili sa na zimovanie...

1.jpg2.jpg

Následne som rastliny vybral z črepov, očistil, odstránil odumreté časti a umyl koreňové sústavy.

 3.jpg4.jpg

5.jpg

6.jpg7.jpg

Nachystané Mucholapky som si potriedil do misiek.

8.jpg

Tu na scénu prichádza jedna z najdôležitejších zložiek bez ktorej by zimovanie nebolo až tak úspešné. Ide o živý rašelinník (Sphagnum), ktorým som obalil korene Mucholapiek. Dá sa zimovať aj bez neho, ale riskujete tak, že vám rastliny zachváti pleseň (rašelinník má totiž protifungicídne vlastnosti) alebo budú po zimovaní ovednuté. Každopádne sa to dá, ale rastliny vám odporúčam pred umiestnením do chladničky ošetriť nejakým fungicídom...

 9.jpg10.jpg

11.jpg

Mucholapky som následne umiestnil do sáčkov, tie uzavrel a umiestnil do chladničky na dlhé 4 mesiace. V chladničke som nameral 5 stupňov Celzia, čiže optimálna teplota pre túto formu zimovania.

12.jpg13.jpg

20. januára som zhrozene písal Milošovi Šulovi. Náhodne som totiž vybral jeden sáčok so zimujúcimi Mucholapkami s cieľom kontroly a rašelinník včetne Mucholapiek bol vyschnutý. Nakoniec som si uvedomil príčinu. Bolo to dôsledkom úniku vlhkosti, ktorú zapríčinila diera v sáčku a následná výmena tohto sáčku za nový. Takto som prišiel o dve rastliny. Takže na túto oblasť si dávajte veľký pozor. Sáčok musí byť pri zimovaní z vnútra zarosený.

29. marca som rastliny vybral a urobil inventúru. Zo 7 rastlín prežilo 5, jedna obschla a druhá vyschla úplne. Najdôležitejší je stav odnoža (cibule).

14.jpg15.jpg

16.jpg

Vyschnuté Mucholapky, česť ich pamiatke...

 17.jpg18.jpg

Tento menší neúspech je len ponaučením. Odporúčam vám to vyskúšať tiež, dajte len pozor na zmienenú vlhkosť...
Rastliny som po zimovaní zasadil do klasického substrátu a už po 5 dňoch začali reagovať na dráždenie pascí. Zhruba po dvoch týždňoch začali rásť aj nové pasce.

Tak teda ak sa aj vy rozhodnete pre toto zimovanie, budem vám držať palce. A vaše rastliny vám to určite oplatia bujným rastom.

Aktualizováno ( [06.01.2011] )
 
< Předch.   Další >