Darlingtonia californica, jediný druh tohto rodu, sa v mnohých smeroch podobá príbuzným sarraceniam. Napriek podobnému vzhľadu sa líšia po genetickej stránke. Doktor Miloslav Studnička o tom píše: "Veľmi jasne to ukazuje rozdielny počet chromozómov v bunečných jadrách darlingtonie (2n=30) a sarracenie (2n=26). Chromozómy darlingtonie sú pritom takmer dvakrát menšie (1,5 um) ako u sarracenie (asi 2,8 um)."
Tento rod s jediným druhom predstavuje oproti heliamforám veľmi pokročilý a zložito špecializovaný vývojový typ. Pasca môže dosahovať výšky až 90 cm, čo je naozaj impozantné. Tieto podivuhodné hadovité pasce s veľkou hlavicou, posiatou oválnymi belavými okienkami (fenestrácia) a opatrenou rozoklaným "príveskom", sú výstižne prirovnávané ku kobre (kobria ľalia).
Korisť je k hrdlu lákaná žľazami na vonkajšom povrchu pasce, hlavne okolo hrdla, na prívesku a na krídle. Podobné nektárové žľazy sú tiež na vnútornom ochlpenom povrchu hlavice. Smerom ku dnu pasce nasleduje pod hlavicou zóna bez žliaz, ktorej povrch tvorí taškovito sa prekrývajúce a dolu smerujúce hrotovité výrastky buniek. Dolná polovica vnútorného povrchu pasce je pokrytá až 3 mm dlhými chlpmi. Pozoroval som to aj pod mikroskopom a trochu mi to pripomínalo pascu Sarracenii psittacina. Napriek tomu, že v pasci nie sú žiadne tráviace žľazy, dochádza tu k vylučovaniu tekutiny. Objem tekutiny sa zvyšuje po chytení koristi.
Najviac ma vždy ale zaujme fenestrácia Darlingtónií. Je to proste krása túto štruktúru pozorovať či už voľným okom alebo cez mikroskop. Je to rafinovaný prostriedok, ako nevyplašiť potenciálnu korisť prítomnosťou pasci. Tieto „okienka“ prepúšťajú svetlo a tým má hmyz pocit bezpečia, hoci o kúsok nižšie čaká smrť.
Darlingtonia je endemit určitého územia v Kalifornii a v Oregone. Preto je veľmi viazaná na svoju mikroklímu z čoho vyplýva aj jej náročnosť na pestovanie, ktoré často končí neúspechom.
Jej mikroklíma je vytváraná horskými potokmi stekajúcimi zo svahov, ktoré obmývajú jej korene, ochladzujú, respektíve vyrovnávajú teplotu substrátu aj počas najteplejších letných dní a v prvom rade zabezpečujú prísun kyslíka k jej koreňom. Toto okysličovanie jej koreňov je kľúčovým faktorom k úspešnému pestovaniu Darlingtonii.
No teda ako na ňu? Čítajte a dozviete sa ;)
Túto rastlinu som si zadovážil z Plantae.sk, hoci som vedel o jej náročnosti. Predtým som prečítal kvantum článkov a literatúry, kde sa popisuje pestovanie tejto rastliny. Pri kupovaní som bol v totálnom ošiali, ale teraz keď som vytriezvel, ľutujem, že som to urobil :-D Ale nie, beriem späť :-D Nie je to s ňou až také ťažké, ako som čakal. Rastlina mi po kúpe pol roka (cca 5 mesiacov) vôbec nerástla a to vo mne budilo pesimistické zmýšľanie. Jedinou povzbudivou a nádej prinášajúcou myšlienkou bolo, že rastlina ešte zimuje...bolo to totiž v zimných mesiacoch kedy som ju aj kupoval (november) a to už boli prvé mrazy. A bolo to tak. Po dlhom čakaní vidiac ako z rastliny vylieza nový červený "hadík" som bol naplnení šťastím a očakávaním veľkej jarnej pasce...
Najčastejšie sa stáva pri amatérskom pestovaní a zlom adaptovaní rastliny, že rastlina odíde po dvoch či troch mesiacoch a keď nie, tak do roka určite áno. Je to endemit, ktorý má veľké nároky z lokalít kde žije a pri nedodržaní týchto podmienok rastlina strašne trpí, zastaví rast až nakoniec uhynie...
Stáva sa aj, že rastlina sa každým rokom postupne zmenšuje a konečný stav je asi každému známy. Treba ale brať do úvahy pôvod rastliny. Rastlina vypestovaná v kultúre (zo semena) je tolerantnejšia či už na pestovateľské prešľapy, alebo rozdielnosťou kultúry od jej prirodzeného prostredia. Naopak, rastliny odobrané z prírody, vydržia v kultúre maximálne 3 mesiace. Viac by vám o tom mohol povedať Barry Rice, ktorý sa Darlingtoniam viac venuje a vyskúšal si to na vlastnej koži.
Týmto článkom by som chcel aj vyzvať ľudí, ktorí radi zbierajú mäsožravky na ich lokalitách: Prosím vás nerobte to! Je to aj v rozpore so zákonom a rastliny vám aj tak nebudú prosperovať a zakaždým vám uhynú!
No ale späť k Darlingtonii...
Rastlina vyžaduje vzdušný substrát!!! Pravdepodobne nedokáže transportovať kyslík z listov do koreňov a to celú vec komplikuje...preto je pre ňu prospešné, keď cez jej korene preteká studená voda, ktorá ju okysličuje...horské potoky v jej lokalite sú tomu dôkazom. Hlavná pointa je teda, aby bol substrát vzdušný a aby sa neprehrial. Prehriatie vedie k úhynu rastliny. Vysoká teplota sama o sebe nie je škodlivá, ale je tu háčik. Pri vysokej teplote totiž v koreňovej sústave vznikajú škodlivé látky, ktoré sa prelievaním rastliny vymývajú a rastlinu tak zároveň chladíte.
Miroslav Srba sa v tejto problematike zmieňuje, citujem: Postupem času se však ukázalo, že stačí, když zajistíme, aby se substrát nepřehříval a jeho teplota nestoupala výrazně nad 20 nebo 25 stupňů. I toto však lze dodržte len velmi těžko.
Ve sbírkách katedry fyziology rostlin PřF UK se však postupem času začalo dařit pěstovat darlingtonie bez chlazení a jiných opatření. V čem je ono kouzlo? Pravděpodobně ve velmi vzdušném substrátu.
Pro kořenový systém rostlin možná není důležitý samotný chlad, ale dostatečné zásobení kořenů kyslíkem.
Sú rôzne metódy ako zabezpečiť chladenie koreňovej sústavy. Najčastejšie je to práve kladenie ľadu na povrch substrátu alebo už spomínané prelievanie substrátu chladnejšou vodou. Toto prelievanie praktizujem aj ja. Je to síce moc pracné, ale zo všetkých spôsobov mi to príde ako najlepšia alternatíva. Počas veľkých horúčav rastlinu prelievam každý deň. Keďže máme krytý balkón, teplota v lete dosahuje až 40 stupňov Celzia. Podľa odbornej literatúry je táto teplota pre Darlingtoniu neprípustná, ale v praxi je to vždy ináč a s každodenným prelievaním substrátu počas takýchto horúčav to rastlina v pohode zvládla a ani rastovo nestagnovala, ako som možno očakával. S príchodom jesene a teda aj nižších teplôt, moja povinnosť každodenného prelievania končí a nastupuje fáza prelievania substrátu každý druhý alebo tretí deň. To isté platí aj v zimných mesiacoch počas zimovania.
Rastlina nemá rada stále vysoké teploty. Neodporúčam ju dusiť v teplej izbe, najlepšia alternatíva je pestovanie vonku a to buď v záhrade, možnosť pestovania v záhradnom rašelinisku alebo na balkóne. Ja ju pestujem od skorých jarných mesiacov do prvých mrazov na balkóne. Pri pestovaní vonku jej aj zabezpečíte rozdiely denných a nočných teplôt, ktoré zbožňuje.
Polievať sa odporúča z hora, studenou a mäkkou vodou, ale môže aj stáť vo vode (pri dobrej drenáži). Osobne sa ju snažím aspoň raz za týždeň (v jesenných a zimných mesiacoch) alebo každý deň (v letných mesiacoch) poriadne preliať vodou, pričom črep s rastlinou položím do veľkého zaváracieho pohára a pomaly prelejem aspoň pol litrom vody. Voda hneď odtečie do pohára a preto ju zvyknem aj opakovane použiť pri druhom prelievaní. Ináč ju len obyčajne polievam z hora a nechám ju stáť v troche odtečenej vode.
Substrát, ako už bolo zmienené, má byť vzdušný. Základ tvorí hrubá vláknitá rašelina, potom prímesy piesku, polystyrénu, štrku, žulovej drti, keramzitu a perlitu. Každý si to môže nakombinovať podľa svojich možností. Niektorý pestovatelia robia vrstvy, kde striedajú rašelinu a drenáž...Dá sa pestovať aj v čistom živom rašelinníku čo je jedna z najlepších možností.
Svetlo:
Darlingtonia potrebuje dostatok svetla. Má rada plné oslnenie, ale aj polotieň. Východná, západná a severná expozícia.
Vlhkosť:
70-90 % , môže sa aj rosiť, ale to nie je pravidlom, hoci v jej lokalite sú časté hmly.
Problematiku vlhkosti som aj riešil s českým kolegom Jakubom Štěpánom, ktorý tvrdí, že Darlingtonia nie je až tak náročná na vlhkosť ako sa všade píše a že prehnaná vlhkosť je skôr na škodu...O tom som sa aj sám presvedčil.
Teplota:
Letná: 17-27 stupňov s nočnými poklesmi na 8-15 stupňov;
Zimná: pre úspešné zimovanie teplota 1-5 stupňov, ja zimujem pri 8-10 stupňoch;
Ako uvádza Kamil Pásek, dokáže bez problémov zvládať naše mrazy. Je teda možné ju celoročne pestovať v záhradnom rašelinisku a cez zimu ju zakryť senom alebo ihličnatou vetvou...
Čítal som aj, že sa môže zimovať v chladničke, ale na to som sa ešte nezmohol :-D
Tak teda, prajem vám veľa úspechov s touto unikátnou rastlinou, kobrou, ktorá hrdo vztyčuje svoje pasce a tým dodáva vážnosť vaším zbierkam.
Encyklopedie světa MR 
