CCPS o.s. - Česká společnost pěstitelu masožravých rostlin

Karol Gazdík

Keď sa rozhodnete pestovať túto rastlinu, musíte si najprv premyslieť aké máte možnosti na jej pestovanie a podľa toho zvoliť lokalitu, respektívne zemepisné pásmo. Ak ju chcete pestovať v záhradnom rybníčku, tak zvoľte Aldrovandy z mierneho pásma. To sú také, ktoré na zimu zaťahujú do turiona a klesnú ku dnu, kde prečkajú zimu. Pokiaľ máte možnosť pestovať len v byte alebo na balkóne, tak zvoľte rastliny zo subtropického pásma. Sú to celoročne rastúce rastliny, bez toho aby na zimu zaťahovali. Ja som si vzhľadom na svoje možnosti zvolil rastliny zo subtropického pásma, konkrétne z dvoch lokalít a to Afrika a Austrália.

Základom je urobenie "substrátu", respektívne výluh (nálevu) z ostrice. Keď som si ako začiatočník zháňal informácie o pestovaní tejto rastliny, bol som v rozpakoch, že čo je to tá ostrica? Prekvapením pre mňa bolo, že je to tráva, Carex gracilis, rastúca na brehoch rybníkov alebo natrvalo zamokrených stanovištiach. Na výluh sa konkrétne používa opad z ostrice, čiže staré uschnuté hnedé listy z minulej sezóny.
Návod na prípravu výluhu mi popravde nadiktoval kolega Andrej Devečka, ktorý má v pestovaní Aldrovandky viac skúseností vzhľadom na dlhodobosť jej pestovania.

Nachystal som si nádobu alebo skôr väčší pohár na zaváranie uhoriek o objeme cca 2-3 litre. Minimálny objem je 2 litre, čím väčšiu nádobu však zvolíte, tým lepšie.
Potom som vzal za hrsť opadu a nejaké 2 väčšie stonky a dal do hrnca. V druhom hrnci mi za ten čas už vrela voda, ktorou som opad zalial. Použil som obyčajnú chlórovanú vodu z vodovodnej sieti. Dobrý opad rýchlo zmení konzistenciu na prvý pohľad nie veľmi vhodnej vody, ktorá sa tak trošku upraví aj prevarením.
Opad som nechal na 24 hodín lúhovať vo vode a potom som vodu zlial a opad som vložil do pripraveného pohára. Do pohára som následne nalial čistú vodu, časť z vodovodu a časť dažďovej vody. Voda sa postupom času zafarbila na jemne žltú, čo vykazuje slabý výluh, ktorý Aldrovanda obľubuje. Silný výluh nie je pre ňu najlepší.

Ešte pred prípravou nálevu som sa vybral k jednému rybníku nabrať si pár malých bahenných slimákov rodu Lymnaea, tuším, že Lymnaea stagnalis. Odporúčané slimáky rodu Planorbis som nenašiel, ale Andrej mi potvrdil aj tieto slimáky za vhodné.
A prečo tie slimáky? No pre dve jednoduché veci. Tieto slimáky totižto čistia prostredie kde rastie Aldrovanda a zabraňujú tak k veľkému šíreniu rias, ktoré sú pre A. vesiculosa nebezpečné. Druhou vecou je produkcia oxidu uhličitého, ktorý Aldrovanda zbožňuje.  

Nakoniec som dolial do nádoby trochu vody, ktorú som si spolu so slimákmi nabral z rybníka. Takto zabezpečíte prísun "potravy" pre Aldrovandku vo forme malej hávedi akou sú Dafnie alebo Cyklopy, ktoré sú súčasťou zooplanktónu.

Celú nádobu som umiestnil k západnému oknu, alebo skôr na stolík k oknu. Počas horúcich letných dní je prospešné tienenie rôznymi sieťami alebo záclonou. Ľahko môže dôjsť k prehriatiu rastliny, čo je taktiež na škodu. Preto som osobne nádobu nedal priamo na parapet okna, ale som ju umiestnil medzi orchidey. Aldrovandy milujú polotieň - rozptýlené svetlo, ale taktiež treba podotknúť, že potrebujú aj dostatok slnka. 

Teplota: v lete 25-27 stupňov Celzia, pozor na prehriatie!
v zime - subtropické formy 15-20 stupňov Celzia; formy z mierneho pásma, respektívne turiony umiestnite do chladničky v troche vody pri teplote 0-5 stupňov Celzia.

Nálev mente podľa jeho stavu poškodenia riasami, tak 2 až 3 krát za sezónu a rastliny zakaždým opláchnite vodou na nejakom hustom site.

Napriek náročnosti tejto rastliny je už dnes skoro bežná v priemerných zbierkach a pri zvýšenej starostlivosti, ktorú naozaj potrebuje, sa vám odmení bujným rastom a kvitnutím, ktoré je naozaj vzácne a indikuje tým váš úspech.