Výsev Drosophyllum lusitanicum
[14.06.2010]

Karol Gazdík


Ako už bolo zmienené v hlavnom článku o pestovaní tejto rastliny, do zbierky ho môžte získať jedine výsevom jeho dosť veľkých hruškovitých semien. Neznáša presádzanie, má totiž neobnoviteľnú koreňovú sústavu.

Výsev sa odporúča urobiť v jarných mesiacoch ako napríklad v Marci.
Semená som dostal v roku 2009 od svojho kolegu z rôznych lokalít v Španielsku a Portugalsku a druhé ako dar k zimnému číslu časopisu CCPS, Masožravé rostliny, 3. ročník, 2/2009 od Kamila Pásku, ktorý v zmienenom čísle časopisu rovno uverejnil svoj článok o výseve tejto rastliny, ktorý ma inšpiroval a zároveň motivoval. A prečo motivoval? Jednoducho pre nie príliš dobrú osvetu o tejto rastline, respektívne o úspešnosti jej výsevu čo väčšinu pestovateľov odradí. A tu som si všimol kľúčovú vec, ktorú tu môžem presvedčivo uviesť ako dôvod toho, že niektorým semená vôbec nevyklíčia a iným pestovateľom bez problémov vyklíčia takmer všetky. No prečo tomu tak je? Odpoveďou je zamyslenie sa nad pôvodom semien. Túto skutočnosť som si "nevedome" vyskúšla na vlastnej koži. Zasial som totiž semená z oboch zdrojov naraz. Ako som už písal, semená od môjho kolegu boli zbierané na lokalitách v Španielsku a Portugalsku, teda z prírody, a preto bola klíčivosť dosť nízka. Zo všetkých semien z tohto zdroja vyklíčili len 3 rastliny pričom 1 o krátku dobu uhynula. Kdežto semená od Kamila Pásku vyklíčili všetky, teda 100% klíčivosť (väčšinou je 90%) a nulová úmrtnosť. Celková klíčivosť zo 16 semien zasiatych z oboch zdrojov bola 50%, teda 8 semien vyklíčilo (5 semien od Kamila a 11 od môjho kolegu) a jedna rastlina neskôr uhynula. Úspešná klíčivosť semien z druhého zdroja je stavaná na skutočnosti a to, že semená boli pravdepodobne z kultúry, z rastlín, ktoré pán Pásek sám pestuje. Je to teda logické a podáva nám to vysvetlenie rozdielnosti úspechu klíčivosti. Dosť teda štatistík a poďme k dokumentácií...

23. 2. 2010
Najprv som si teda urobil "Dvojčrep", ktorý je jeden z najlepších spôsobov ako rastline napodobniť jej podmienky spojené s nízkou ale zato dostatočnou vlahou. Odtokovú dieru som upchal živým rašelinníkom a vytvoril som tak akýsi "knôt".

1.jpg2.jpg3.jpg

4a.jpg5.jpg

Rozrobil som si substrát - rašelina a piesok (1:2), ktorým som naplnil vnútorný črep. Na povrch substrátu som narobil asi 1 cm hlboké dierky do ktorých som vkladal semená. Takto pripravený vnútorný črep som vložil do druhého vonkajšieho plastového črepa v ktorom bola už pripravená rašelina.

6a.jpg7a.jpg8a.jpg

9a.jpg10a.jpg11a.jpg

Tento deň som si pripravil aj samotné semená, ktoré som dal stratifikovať na 24 hodín do vody. Semená sa môžu aj namočiť do 0,1% roztoku kyseliny giberelovej. Cieľom tejto stratifikácie je, aby osemenie zmäklo a aby tak klíčivosť bola úspešná. Pri čerstvých semenách nie je táto stratifikácia nutná.

12a.jpg13a.jpg

24. 2. 2010
Povrch substrátu som navlhčil postrekovačom.
Semená som vybral z vody a žiletkou som opatrne odrezal alebo skôr zoškrabal veľmi tenký plátok zmäknutého osemenia zo semena. Potom som semená vložil do pripravených jamiek a jemne vtlačil do substrátu. Jamky som nezahrabal! Do každej jamky patrí 1 semeno, hoci ja som dal aj po dve :-)
Výsev som umiestnil k západnému oknu do polotieňa (uvádzaná klíčivosť v tme), vlhkosť bežná izbová (50 - 60%). Substrát som na povrchu jemne polieval okolo dierok so striekačkou. 

14a.jpg15a.jpg

16a.jpg17a.jpg

13. 3. 2010
Na svet vykukli prvé 2 semenáče...

16. 3. 2010
...ďalšie 2 semenáče...

21. 3. 2010
...napočítal som 5 semenáčov, pričom vykúkal ďalší šiesty...

23. 3. 2010
...narátal som 8 semenáčov, konečný počet. 

18a.jpg19a.jpg

20a.jpg21a.jpg

1. 4. 2010
Zbadal som zmienený úhyn 1 rastliny, neskôr som ešte vybral jednu zdravú rastlinu za účelom mikroskopovania: Umrela v prospech vedy, venujte jej minútu ticha :-)

31. 5. 2010
Môžem prehlásiť: Som hrdý otecko šiestich "Drosíkov" :-) Je tu totiž "temné" obdobie dospievania, kedy počas prvých 2 až 3 mesiacov zvykne cca 30 - 40% semenáčov uhynúť. Keď túto dobu prekoná, môžte si vydýchnuť a už len starať sa aby mal dostatok vlahy, nie však prehnanej, a pre zmenu veľa slnka. Je to heliofilná rastlina. Jej závislosť na slnku si budete môcť všimnúť na jej nakláňaní sa k oknu. Jamky som po vyklíčení semenáčov postupne zasýpal až na úroveň "terénu" v kvetináči.

Takže žiaden strach! Táto rastlina v dobrej zbierke rozhodne nesmie chýbať a poviem vám, že je to riadny borec čo sa lovu týka. V Španielsku domorodí obyvatelia kedysi Drosophyllum používali ako lepkavú mucholapku a vešali si ich listy alebo celé rastliny pod lampy, kde krúži vždy najviac múch.
Tak teda držím vám palce ak sa rozhodnete pestovať túto unikátnu a osobitú mäsožravú rastlinu, náš takmer európsky endemit. 

Aktualizováno ( [15.06.2010] )
 
< Předch.   Další >